Borboletagram

Martin, 22.4.2026 – Kniha Borboleta cestuje od Martinčanky Jany Urbanovskej získala prvenstvo v čitateľskej ankete o najkrajšiu knihu regiónu Kniha Turca 2025 v kategórii beletria. Ocenenie je výsledkom silnej podpory verejnosti, ktorá svojimi 1 150 hlasmi rozhodla o víťazovi.

Na recepcii mi vtlačili do ruky papierovú mapku, v ktorej bola zakreslená jedna z najkrajších pobrežných trás v portugalskom Algarve. Bola som ubytovaná tri kilometre od centra mesta a o desiatej ráno bola táto časť ľudoprázdna.

Žijeme pokojným životom na Slovensku. Hoci nás rozčuľujú politici a občas sa stretneme s nepatrnou diskrimináciou, v podstate si žijeme primerane. Bývame v meste či dedine podľa vlastného výberu a môžeme ísť kamkoľvek a kedykoľvek.

Západná Austrália je rajom pre dobrodruhov a cestovateľov. Je ideálnou destináciou pre tých, ktorí milujú slobodu a krajinu nepreplnenú dovolenkujúcimi turistami. A pritom ponúka všetko, čo si len dokážete predstaviť.

Prelistovala som požičaný bedeker o Izraeli a skontrolovala čas. Do odletu lietadla ostávali tri hodiny. Pohodlne som sa usadila na nepohodlnom sedadle pražského letiska a presunula pozornosť späť na rozčítanú knihu. Bol celkom príjemný septembrový deň.

Tasmánia – ostrov na konci sveta plný divokej prírody, čistého vzduchu a fascinujúcich zvierat. Miesto, kde sa čas akoby zastavil a vy máte príležitosť spoznať seba samého.

Bhután – krajina šťastia, kde sa hrubý domáci produkt meria nie v peniazoch, ale v spokojnosti obyvateľov. Krajina, kde sa modernita stretáva s tradíciou a kde každý krok je meditáciou.

Nový Zéland je rozprávkovou krajinou na konci sveta, kde sa príroda predvádza v celej svojej kráse. Južný ostrov je pre milovníkov prírody skutočným rajom – s fjordmi, ľadovcami a nekonečnými horami.

V roku 2011 počas služobnej cesty a krátkej romantickej dovolenky v Dubaji ma toto mesto aj napriek luxusnému ubytovaniu v päťhviezdičkovom hoteli vôbec neohúrilo. No o pár rokov neskôr som sa vrátila – a tentokrát som videla úplne iné Emiráty.

Krajina miliónov datľových paliem. Perla Zálivu. Zašlá sláva Bahrajnu. Brána do Arábie. Bahrajnské kráľovstvo je najliberálnejšou a zároveň najmenšou krajinou Arabského zálivu – a práve táto kombinácia ju robí fascinujúcou.

Ak vám niečo hovoria pojmy Operácia Púštny štít a Operácia Púštna búrka, určite vám prvé napadne meno krajiny Kuvajt. V roku 1990 Irak začal inváziu do Kuvajtu – a krajina, ktorú som navštívila, nesie stopy tejto histórie dodnes.

Omán akoby vypadol zo zbierky ľudových rozprávok Tisíc a jedna noc. Vnútrozemie je pokryté skalnatými horami a vyprahnutou púšťou, ktoré sú pretkané zelenými oázami a stredovekými pevnosťami.

Katar je najbohatšou krajinou na Strednom Východe. V porovnaní s Dubajom je Dauhá (Doha) – perla Kataru – oveľa konzervatívnejšou metropolou s menšou koncentráciou luxusu, no s omnoho väčšou dušou.

Po raňajkách sme opustili camp a vybrali sa na sever smerom k hraniciam Juhoafrickej republiky. Botswana je krajina, kde divoká príroda určuje rytmus dňa – a kde človek pochopí, čo znamená skutočná sloboda.

Na semester do Francúzska som sa už tešila. Mali sme letieť v januári. Žiaľ, dopadlo to úplne inak – a namiesto Paríža som pristála v Johannesburgu. Južná Afrika mi dala oveľa viac, ako som čakala.

Poznáte tie rána, keď nepotrebujete ani len oči otvoriť, aby ste zistili, aké je vonku počasie? Ležíte v posteli a pomaly sa preberáte z nočného spánku – a Cyprus vás pohladí teplom skôr, než vstanete.

Zatiaľ čo v Sydney lialo ako z krhly, v Adelaide svietilo slnko a my sme prileteli do príjemného jarného počasia Južnej Austrálie. Na letisku nás čakalo požičané auto a celá neznáma krajina pred nami.

Na začiatku bol plán. Mala som pripravený perfektný, do detailov vypracovaný plán. Po promóciach balím kufre a letím do Brisbane, Austrália – a odtiaľ cestujem pozdĺž celého východného pobrežia až na juh.

Najprv prišla správa, že sa žení. Následne som sa dozvedela miesto svadobného obradu. Svoju účasť na filipínskej svadbe som s radosťou potvrdila – a tak sa začalo jedno z najfarebnejších dobrodružstiev môjho života.

Západná Austrália zmenila môj austrálsky život. Pracovala som ako čašníčka v talianskej reštaurácii v Sydney. Bývala som s úžasnými ľuďmi v mrakodrape. A potom som nasadla do auta a vyrazila na západ.

Po siedmich mesiacoch na Južnom ostrove som takmer mesiac cestovala po severnej časti krajiny. Severný ostrov je opradený mnohými legendami a popretkávaný tradíciou Maorov – a každý jeho kút hovorí iný príbeh.

Ráno sme sa stretli na letisku v Sydney. Juraj, Radek, Marcela a ja. Štyria cestovatelia, jedno auto a Tasmánia pred nami – ostrov, ktorý nám od prvého dňa pripomínal slovenské hory.

Po raňajkách sme si vyzdvihli auto v požičovni Avis. Pri hľadaní autopožičovne sme spoznávali Hobart – a hneď prvý turistický pokus v Tasmánii nám dal jasne najavo, že príroda tu hrá podľa vlastných pravidiel.

Ráno sme museli vstávať zavčasu, aby sme mohli absolvovať osemhodinový výstup a zostup na Cradle Mountain (1 560 m). Tasmánske počasie však malo iné plány – a my sme sa museli prispôsobiť.

Ráno sme nakúpili v miestnom obchode a pokračovali v ceste smerom na Lake Saint Clair, k najhlbšiemu jazeru v Austrálii. Štvrtý deň v Tasmánii bol asi najdlhší – a rozhodne najhladnejší.

"O Kanada. Náš domov a rodná zem." Dala som si ťa na trikrát a stále neviem, či sa staneš mojím domovom. V každom prípade si nádherná a plná dobrodružstiev – a ja som rada, že som ťa spoznala.

V Kakadu National Park som sa naučila dve životne dôležité veci. Ako sa robí (a čo to vlastne je) crisp sandwich. A ako prežiť na severe Austrálie – kde príroda je krásna, ale rozhodne nie nevinná.

Do Jordánska som sa prepravovala z Tel Avivu autobusom. Nájsť verejný autobus v hebrejsky hovoriacej krajine počas arabského Ramadánu a židovského Nového roka bola výzva – no Petra stála za každú komplikáciu.