Juhoafrická republika

Nkosi Sikelel’ iAfrika, Maluphakanyisw’ uphondo lwayo…

Prvého Juhoafričana som stretla počas môjho pracovného pobytu v Spojených štátoch v roku 2002. Nebol ani chudý, ani hladný a dokonca ani len nemal tmavú pokožku. O sedem mesiacov som sa do Južnej Afriky presťahovala. Mojej mame, ktorá sa mojej cesty dosť obávala, som tvrdila, že Kapské Mesto je podobné New Yorku.

Som rada, že som sa mýlila. Kapské Mesto malo ďaleko od New Yorku. Bola to láska na prvý pohľad. Očarilo ma svojou romantickou krásou a dodnes ho považujem za jedno z najkrajších miest, v ktorých som žila.

Pre kultúrnu a národnú rôznorodosť obyvateľstva sa zaužíval termín „dúhový národ“. Ani sa nečudujem tej rôznorodosti. Najprv prišli Holanďania, potom Briti, ktorí sa dlhé roky bili s Holandskom o toto územie. Neskôr sem imigrovali Indovia a Cyperčania, čo prispelo k ešte väčšej multikultúrnosti. Jedným z najsmutnejších období Juhoafrickej republiky je určite apartheid a jej následky na spoločnosť. Pred 18 rokmi ju bolo v krajine stále cítiť. Či už z príbehov mojich kamarátov a ich rodičov, z politickej situácie, rastúceho násilia alebo aj samotnej diskriminácie.

Južná Afrika mi navždy ostane v srdci. Bola to moja prvá krajina, v ktorej fauna a flóra boli úplne odlišné od zvyšku sveta. Ročné obdobia boli naopak a dokonca aj voda stekajúca dole umývadlom sa točila na opačnú stranu či z mesiaca na oblohe ubúdalo z druhej strany. Krajina, korá sa len v nedávnej minulosti oslobodila od dlhoročnej apartheid, v roku 2002 čelila násiliu, chorobám a prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými. A niekde uprostred tohto chaosu som ja zažívala svoju prvú lásku.

• Víza do krajiny sme dlhé roky nepotrebovali. Až jedného dňa pravdepodobne okúzľujúca Slovenka zlomila hrdému Juhoafričanovi srdce. V roku 2016 nám Juhoafrická republika zaviedla víza, o ktoré si musíte požiadať osobne na Veľvyslanectve Juhoafrickej republiky vo Viedni (2020).
• Odporúča sa očkovanie proti žltej zimnici a malárii, ale nie je povinné.