Po raňajkách sme opustili “camp” a vybrali sa na sever smerom k hraniciam Juhoafrickej republiky. Už celý deň sedíme v aute. A ten deň sa vlečie ako slimák pred búrkou. V aute buď nemáme klímu alebo sa chladný vzduch ku mne ešte stále nedostal. So spoteným čelom a nosom nalepeným na horúcom skle pozorujem krajinu, ktorou prechádzame.