Moderný štát Izrael sa odvoláva na biblickú myšlienku izraelskej zeme, ktorej zasľúbenie tvorí jeden z ústredných motívov judaizmu už viac ako 3000 rokov.
Po prvej svetovej vojne ustanovila Spoločnosť národov Britský mandát v Palestíne s cieľom vytvoriť „domovinu pre židovský ľud“. V roku 1947 Organizácia Spojených národov schválila rozdelenie Mandátu Palestína na dva štáty – židovský a arabský.
Aj keď Liga arabských štátov tento plán odmietla, Izrael na jeho základe vyhlásil 14. mája 1948 nezávislosť a v nasledujúcej víťaznej Vojne za nezávislosť rozšíril svoje hranice nad rámec plánu OSN na rozdelenie Palestíny.
Odvtedy trvá medzi Izraelom a susediacimi arabskými štátmi konflikt, ktorý vyústil do niekoľkých vojen a desaťročí násilia, trvajúcich dodnes. (zdroj: Wikipedia)
Pre mňa Izrael a Palestína predstavujú nielen dve náboženstvá, ktoré sa bijú o jedno z najvýznamnejších území v dejinách ľudstva, ale aj ľudské príbehy, ktoré boli poznačené rozhodnotiami tých, ktorí túto časť sveta nikdy nenavštívili.
Elisabeth Asbrink zahrnula transport Židov a vytváranie Izraelského štátu v knihe 1947.
