Deň prvý alebo ako nám Tasmánia pripomenula domov

Ráno sme sa stretli na letisku v Sydney. Juraj, Radek, Marcela a ja. Zoznámte sa s Jurajom, občas ufrflaným Bratislavčanom, s ktorým je (takmer) vždy zábava. S Radkom, našim filizofom, ktorý pochádza z Čiech. S Marci, veselou babou z Oravy, ktorá držala kasu na tomto výlete.

Práve ona bola jediný zodpovedný člen našej partie. No a ja sa predstavovať nemusím. Mňa už predsa poznáte.

Za hodinu a pol sme stáli na takmer ľudoprázdnom letisku v meste zvanom Launceston, stredisku severnej časti Tasmánie. Na privítanie nám drobný psík prehľadával batožinu. Prevážať ovocie a zeleninu v Austrálii je totiž prísne zakázané. Ak sa chcete vyhnúť pokute, nechajte jedlo doma.

Počkali sme si na taxík. Prišiel niekoľkomiestny, tak sme sa dohodli s čakajúcimi Holanďanmi, že sa odvezieme spolu. V meste sa nachádzajú dva hostely. Jeden drahší a jeden lacnejší. Môžete dvakrát hádať, ktorý si vyberú študenti zo Slovenska a Čiech. Hostel sa nachádzal neďaleko centra, asi 10-15 minút pešo.

Bol horúci januárový deň. Centrum Launcestonu bolo malé a stále vo vianočnom duchu. Launceston je tretie najstaršie mesto v Austrálii, po Sydney a meste Hobart. Je umiestnené v srdci Tamar Valley, kde sa stretávajú tri rieky. Mnohí ho nazývajú záhradné mesto vďaka nádherným parkom. Nachádza sa tu niekoľko turistických atrakcií vrátane pivovaru, kde vyrábajú pivo Boag’s. Mne toto mesto nepripadalo ničím výnimočné. Architektúra mi pripomínala niektoré predmestia Sydney. Malé a pokojné, možno až príliš.

Po výdatnom obede v miestnej reštaurácii sme nestrácali čas a vybrali sa do slávneho Cataract Gorge, miesta mystickej a romantickej krásy. Po štvrť hodinke sme ho objavili. Cataract Gorge, kde tasmánska príroda vytvára kombinácie s výdobytkami inžinierstva. Mali sme na výber Main Walk alebo Zig Zag Track. Main Walk bola definovaná ako nenáročná prechádzka. Naopak Zig Zag Track je považovaný za test pľúc cestovateľov. Vybrali sme si Zig Zag. Už len ten názov nás motivoval. Hovorí sa, že táto cesta je oveľa krajšia ako Main Walk. Žiaľ, nikdy sme to nezistili. Po pár metroch sme sa vrátili, s ospravedlnením, že je príliš horúco na takú namáhavú túru. Tak sme sa ako všetci dovolenkoví turisti vybrali na prechádzku cez Cataract Gorge. Main Walk zvládnete za menej ako 40 minút.

Ako už napovedá jeho názov, bolo to hrdlo hory plné vody. Miestami pokojná, miestami divoká voda obmývala vyčnievajúce skaly a skalnaté steny. Stromy vysušené od slnka vytvárali prirodzený lem točiacej sa rieke. Kajakári sa pripravovali na pokojnú a ničím nerušenú plavbu. Vzduch čistý, ale horúci, zvuky prírody vyvolávali pokoj v duši. Chalani vyzliekli tričká – ako len som im v tej chvili závidela. Nádherný výhľad zo všetkých strán. Ponad rieku ste sa mohli previesť lanovkou, ktorá bola atrakciou najmä pre deti a starších ľudí. My sme radšej prenasledovali v parku pávy a snažili sme sa fotoaparátom zachytiť odraz slnečných lúčov na ich pestrofarebných chvostoch.

Dostali sme sa k prvej priehrade, ktorá predstavuje pláž mesta Launceston. Tam, uprostred panenskej prírody, sa nachádzalo kúpalisko. Ľudia sa kúpali nielen v bazéne, ale aj v priehrade. Aj napriek varovaniu – v nádržiach sa neodporúča plávať kvôli hlbokej a studenej vode, ktorá skrýva nemilé prekvapenia v podobe skál, vírov a všelijakých vodných potvôr. Skákali z vyvýšených skál alebo sa opaľovali na kameňoch vyčnievajúcich z nepriehľadnej vody. Ani sa im nečudujem. Bez vody by ste na slnku v ten deň nevydržali.

Horúce slnko nám úplne vysušilo hrdlá. Ešte šťastie, že neďaleko kúpaliska sa nachádzalo pár reštauračných terás. Osviežujúce chladené pivo bolo v tom momente nevyhnutné. Rozhliadli sme sa okolo seba. Leto na Slovensku? To si píšte!

Chvíľu sme prehovárali našich chlapcov, že to nie je koniec našej prechádzky a že chceme vidieť viac. Nakoniec sme sa vybrali smerom k elektrárni, kde pod visiacim mostom boli malé vodopády. Nečakali sme ani sekundu a už sme v spodnom prádle skákali do ľadovej vody. No necítili by ste sa ako doma na Slovensku? Bolo sucho, prašno a horúco. Kým sme sa vrátili späť k bazénu, slnko nás celých vysušilo. Hoci uz bolo neskoré popoludnie, austrálske slnko neprestávalo hriať.

Opačnou stranou Cataract Gorge sme zbehli dole do mesta. V hosteli sme si navarili chutnú večeru. Odkaz na chladničke nás varoval, aby sme nekŕmili miestnu mačku Fuji. Držala totiž diétu. Určite proti vlastnej vôli. Na Radkovi slnko zanechalo výrazné červené stopy. Po niekoľkých pivách zaspal ako bábätko. My sme ešte hrali karty a rozprávali sa s francúzskym spolubývajúcim, ktorý sa chystal zdolať Tasmániu na vlastnú päsť – a za necelý týždeň.