Udeľovanie hudobných cien alebo módne faux pas v moslimskej krajine

Manažér klubu Eden ku mne pristúpil a pretrhol sieť mojich myšlienok. Pomaly sa mu končila zmena a chcel sa uistiť, že ho už nebudem potrebovať. Usmiala som sa na neho, že už som takmer hotová. Bol horúci aprílový deň a ja som ešte naposledy skontrolovala, či je všetko pripravené na večer.

Ako sa deň blížil k večeru, začala som sa tešiť na dnešnú veľkolepú udalosť. Tento rok sa naša firma stala sponzorom dubajského The Hype Music and Nightlife Awards. Cieľom tejto akcie je oceniť tých, ktorí posúvajú hranice hudobnej scény a vytvárajú nezabudnuteľné zážitky pre ľudí žijúcich v Dubaji. Naše logo nielenže vynikalo medzi logami sponzorov, ale uprostred plážového klubu sme si postavili aj náš samoobslužný demo stánok so značkovými slúchadlami na počúvanie hudby. Urobila som posledné fotky a ponáhľala som sa k autu. Ani som si neuvedomila, že je už toľko hodín. V hlave som prepočítavala, ako dlho mi bude trvať cesta domov. Blížila sa totiž hodina najväčšej dopravnej špičky v Dubaji.

Naštartovala som a pri pohľade do spätného zrkadla som sa pousmiala. Palma je fakt úžasná. Palm Jumeirah ako súčasť dubajských palmových ostrovov je preslávená vďaka svojej jedinečnosti a hotelu Atlantis. Tento umelo vytvorený polostrov má tvar palmy a polmesiaca, ktorý je zároveň vlnolamom ostrova. Je jednou z atrakcií, ktoré sa oplatí navštíviť počas vášho pobytu v Emirátoch. Je postavený len z kameňa a piesku a dokonca ho môžete vidieť aj z vesmíru. O tomto čase na Palme nie je veľa áut. Zvýšila som hlasitosť na rádiu, nasadila okuliare a užívala si jazdu v plnej rýchlosti popri pobreží. “We’re riding down the boulevard” Teplý morský vietor mi cez otvorené okno bláznivo strapatil vlasy. Cítila som sa slobodná a šťastná. “Don’t say a word while we dance with the devil..” ozývalo sa z reproduktorov môjho auta, zatiaľ čo som uháňala po prázdnej ceste rovno do dubajskej poobednej zápchy.

“Prečo som z Palmy neodišla skôr?” pýtala som sa sama seba po príchode domov. Na výčitky už bolo neskoro. V zhone som vyhadzovala veci zo skrine hľadajúc ten najvhodnejší top, ktorý by ladil k mojej novej sukni. Nahádzala som líčidla do malej kabelky a bežala von si chytiť voľný taxík. Ešte stále som bývala v International City. Ak ste o tejto časti Dubaja nikdy nepočuli, ani sa vám nečudujem. Keď som sa sem pred rokom presťahovala, bola som jediná biela a svetlovlasá žena v našej budove a možno aj bloku. Byt bol priestranný a neplatila som nájomné: dve kúpeľne, jedna obrovská izba a kuchyňa s obývačkou. Tí, čo ste u mňa dovolenkovali (a nebolo vás málo) si ho veľmi dobre pamätáte. Byt mi prenajala moja firma ako súčasť môjho nepeňažného balíčku k mzde. Bývala som v ňom sama. O ulicu ďalej v identickom byte žili štyria moji indickí a pakistanskí kolegovia. Biele privilégium som v Dubaji pociťovala z každej strany.

Zatiaľ, čo sa taxikár rozčuľoval nad šoférmi v mojej už druhej zápche tohto dňa, ja som si v pološere taxíka opatrne nanášala na mihalnice maskaru. Pomyslela som si na Máriu, moju kamarátku a majiteľovú dcéru. Mária si dokáže nahodiť kompletný make up aj počas šoférovania a to do piatich minút. Prechádzali sme umelo ožiareným mestom a ja som sa na chvíľu započúvala do tónov pakistanskej piesne znejúcej z rádia.

Meškala som iba pár minút. Klub Eden patrí hotelu Rixos a je považovaný za jeden z najlepších plážových klubov pod holým nebom v Dubaji. Pýši sa jedným z najlepších vonkajších zvukových systémov. Mali sme vyhradené sedenie vo VIP sekcii. Dino, majiteľov nevlastný syn, ktorý ma občas dokázal poriadne vytočiť, ale zároveň bol aj môj výborný kamarát, mi s úsmevom podal koktejl. Jeden z najkrajších večerov môjho života mohol začať.

Bola to noc hudby, omamných nápojov a networkingu. Prichádzali hudobníci a dídžeji, ktorí boli nominovaní, ale aj tí, čo nominovaní neboli. Pravdou je, že takmer všetci boli nominovaní. The Hype Music and Nightlife Awards mala až 25 kategórií. My, ako jeden zo sponzorov večera, sme mali tú česť predať až tri ceny výhercom. Ja som bola vo svojom živle. Bavila som sa s našim tímom, kamarátmi, a aj s ľuďmi z hudobného sveta, s ktorými som úzko spolupracovala.

Blížilo sa vyhlásenie kategórie “Best local band /act” (Najlepšia lokálna skupina) a cenu mal predať Dino. V tejto kategórii bola nominovaná aj hudobná skupina The Boxtones. S členmi skupiny sme veľmi dobre vychádzali. Začala som s nimi spolupracovať, keď sme sa rozhodli pre marketingový endorsement lokálnych skupín a hudobníkov. Propagovali naše značky audio produktov a hudobných nástrojov. Keďže boli veľmi proaktívní, rada som ich volala na naše akcie a hudobné súťaže, ktoré naša firma organizovala. Dnes večer boli mojimi favoritmi a veľmi som im držala palce.

Dino sa ku mne naklonil a zakričal mi do ucha, aby som s ním išla predať cenu za spomínanú kategóriu. Zasmiala som sa a pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. V jeho tmavých očiach som spozorovala odhodlanie. Šibalsky sa na mňa usmial, chytil ma za ruku a ťahal ma smerok k pódiu. Taká som bola prekvapená, že som ani neprotestovala. Precitla som na pódiu, keď nás vyhlásili ako zástupcov sponzora dnešného večera. Usmievala som sa od ucha k uchu. Poviem vám, bol to super adrenalínový zážitok. Jediná vec, ktorá ma trošku obťažovala, bol môj vrchný diel oblečenia. Bol to top bez ramienok, ktorý by mal za normálnych okolností držať na tele. Dnes večer sa však neustále zosúval a ja som si ho vyťahovala hore v pravidelných intervaloch. Nemala som ani podprsenku. Iba tie silikonové nálepky na bradavky. Musela som si dávať pozor, aby som nebodaj nespôsobila škandál pred toľkými ľuďmi.

Na pódiu bol úplne iný svet. Elektrizujúca energia dokonale namixovaná s hudbou a svetlami ma celú opantala. Pod pódiom to vrelo. Moderátor podal cenu, ktorá vyzerala ako hudobná platňa, Dinovi. Vymenili sme si pohľady. V tom momente sme poznali víťaza. Keď moderátor začal vyhlasovať nominovaných, Dino do mňa štuchol: “Mala by si ju predať ty.” Zobrala som cenu z jeho rúk a vymenili sme si miesta. Držala som ju v rukách a trpezlivo čakala na výhlásenie interpreta. Z reproduktorov zaznelo: ”THE BOXTONES!!” 

Zdvihla som ich hudobné ocenenie nad hlavu a skákala som od radosti. Ľudia kričali a členovia skupiny postupne prichádzali na pódium. Objímačky, bozkávačky, gratulácia a spoločná fotka. Ani som sa nenazdala a už ma Dino viedol dole po schodoch z toho čarovného a energiou nabitého miesta. Ani ma neprekvapuje, že speváci milujú koncertovanie. V tej eufórii som zabudla aj na môj padajúci vršok. O pár minút boli moje prsia zvečnené na fotografiách. Vďaka bohu za tie nálepky.